Verdikt Ústavného súdu: doterajšia úprava bola neústavná
Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 14. novembra 2018 po viac ako štyroch rokoch od podania návrhu časti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade ustanovení čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z.z.“) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).
Zákon č. 140/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a gro tohto zákona tvoria práve dotknuté ustanovenia § 4, § 5 a § 6, ktoré upravovali osobitný postup a podmienky prevodu vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom.
Definíciu poľnohospodárskeho pozemku nachádzame v rovnakom právnom predpise v ustanovení § 2 ods. 1, ktorý uvádza, že poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. Poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Druhý odsek spomenutého ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. zakotvuje výnimky z uvedenej definície poľnohospodárskeho pozemku, za poľnohospodársky pozemok sa napríklad nepovažuje záhrada, pozemok v zastavanom území obce, alebo aj pozemok mimo intravilánu, v prípade, ak je rozlohou menší ako 2 000 m2.
Osobitný postup a podmienky prevodu upravené v aktuálne neúčinných ustanoveniach § 4 až § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. spočívali najmä v obmedzení okruhu potencionálnych nadobúdateľov poľnohospodárskej pôdy.
V prípade, že nadobúdateľom pôdy nebol spoluvlastník poľnohospodárskeho pozemku, blízka, či príbuzná osoba prevodcu alebo osoba, ktorá vykonávala poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza musel vlastník v pozícii prevodcu zverejniť ponuku na predaj poľnohospodárskej pôdy obsahujúcu zákonom stanovené náležitosti v osobitnom registri na zverejňovanie takýchto ponúk. Súčasne musel zabezpečiť zverejnenie ponuky na úradnej tabuli obce.
Avšak aj v prípade zverejnenia takejto ponuky bol okruh potencionálnych nadobúdateľov obmedzený a potencionálni záujemcovia museli spĺňať také podmienky ako napr. trvalý pobyt alebo sídlo na území SR v trvaní najmenej desať rokov a súčasné vykonávanie poľnohospodárskej výroby ako podnikania najmenej tri roky. Splnenie týchto podmienok na základe žiadosti potencionálneho záujemcu o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku overoval príslušný okresný úrad v rámci osobitného administratívneho konania.
Ústavný súd SR vo svojom Náleze vydanom dňa 14. novembra 2018 pod spis. zn.: PL. ÚS 20/2014 (ďalej len „Nález“) konštatoval, že takýto postup a podmienky prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sú v rozpore s Ústavou garantovaným právom vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy) a tak aj v rozpore s princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy) a povinnosťou dbať pri obmedzovaní základných práv a slobôd na ich podstatu a zmysel (čl. 13 ods. 4 Ústavy).
Ústavný súd SR pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že postup a podmienky upravené v § 4 až § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. predstavujú pre vlastníka poľnohospodárskeho pozemku obmedzenie jeho vlastníckeho práva spočívajúceho v oprávnení nakladať s predmetom vlastníctva.
Následne tak musel Ústavný súd SR odpovedať na otázku, či verejný záujem sledovaný touto právnou úpravou, ktorým je predovšetkým ochrana (produkčného potenciálu) poľnohospodárskej pôdy dostatočne odôvodňuje takýto obmedzujúci zásah do základného práva vlastniť majetok.
Ústavný súd SR vo svojom Náleze skonštatoval, že posudzovaná právna úprava nie je vhodná, nakoľko neumožňuje, resp. nie dostatočne umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ a nie je ani nevyhnutná, nakoľko na dosiahnutie sledovaného cieľa je možné použiť iné, menej invazívne a šetrnejšie právne prostriedky, z tohto dôvodu preto vyslovil nesúlad s Ústavou SR.
Z praktického hľadiska tak po zverejnení Nálezu v Zbierke zákonov, ku ktorému došlo dňa 11. februára 2019 už prevodca poľnohospodárskeho pozemku nemusí pri zamýšľanom prevode postupovať podľa ustanovení § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. Prevodca tak už nemusí zverejňovať ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v osobitnom registri, zabezpečovať zverejnenie na úradnej tabuli obce ani vyžadovať od potencionálneho nadobúdateľa splnenie a následné osvedčenie osobitných podmienok.
Napriek tomu v rámci právneho poriadku SR existujú viaceré ďalšie právne predpisy, ktoré zákonným spôsobom obmedzujú prevod a nadobúdanie niektorých druhov nehnuteľností a preto odporúčame vždy, či už v prípade prevodu alebo nadobúdania vlastníckeho práva, obrátiť sa na odborníka (advokáta, notára), ktorý vypracuje, prípadne posúdi príslušné zmluvy a ďalšiu dokumentáciu v súlade s Vašimi najlepšími záujmami a objektívnym platným právom.
