Zákon č. 26/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony priniesol okrem iných aj doplnenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZKR“) o nový § 11a upravujúci zodpovednosť za škodu.
V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR dlžník v predĺžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní , od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Osobou povinnou podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
ZKR v znení platnom do 01.01.2018 explicitne neupravoval zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu v určenej lehote. ZKR v znení účinnom do 01.01.2018 porušenie tejto povinnosti sankcionoval len paušálnou sankciou v podobe zmluvnej pokuty dohodnutej medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, akciovou spoločnosťou a jednoduchou spoločnosťou na akcie na strane jednej a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka na strane druhej vo výške rovnakej, ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12.500,- €.
Nové ustanovenie § 11a ZKR však už výslovne určuje, že osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením tejto jeho povinnosti včas. Súčasne je priamo zákonom určené, že ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
V praxi teda reálne môže nastať situácia, kedy konateľ spoločnosti, ako osoba povinná podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu nesplní túto svoju povinnosť v určenej lehote, bude zodpovedať všetkým veriteľom dlžníka za spôsobenú škodu, ktorá bude predstavovať sumár všetkých ich neuspokojených pohľadávok. Je viac ako pravdepodobné, že výška škody, za ktorú bude konateľ v takomto prípade zodpovedať, vyústi do splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu na samotného konateľa dlžníka.
Zákonodarca v záujme predchádzania prílišnej tvrdosti zákona umožnil liberáciu povinných osôb v zákonom presne určených prípadoch. Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5 ZKR, t. j. ak preukáže, že a) konala s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohla túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedela alebo mohla dozvedieť o predlžení , uložila do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, alebo b) ako člen štatutárneho orgánu bola ustanovená počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podala bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistila, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, alebo c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
Cieľom novej právnej úpravy je dosiahnuť, aby jednotliví dlžníci podávali tzv. „samonávrhy“ na vyhlásenie konkurzu najneskôr v lehote 30 dní od splnenia zákonných podmienok predlženia, t.j. ešte v čase, kedy je teoreticky možné zachovať prevádzkovanie ich podniku počas konkurzu správcom a následne speňažovať fungujúcu spoločnosť (čo je samozrejme predpokladom vyššieho výnosu zo speňažovania) alebo v čase, keď síce prevádzkovanie podniku správcom už z rôznych dôvodov nie je možné, avšak dlžník stále má majetok použiteľný na čo najvyššie možné pomerné uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Podľa nového právneho stavu bude pravdepodobne len otázkou aktivity jednotlivých veriteľov, či sa podarí vykoreniť neduh nedostatočnej miery uspokojovania pohľadávok veriteľov v konkurzných konaniach, ktoré je spôsobené okrem iného aj oneskoreným podávaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany dlžníkov.
